Písal sa rok 1969, kedy Božia prozreteľnosť priviedla sestry späť na východné Slovensko medzi gréckokatolíkov, kde mohli oslavovať Boha vo svojom byzantsko-slovanskom obrade.
Po návrate šiestich sestier z Veľkého Blhu, ktorými boli sr. Jeremija Pankuličová, sr. Eugénia Sakalová, sr. Terézia Baraneková, sr. Gabriela Hvaťová, sr. Oľga Čabalová a sr. Teodora Geletejová, sa začala písať história sestier baziliánok v Bardejove pod vedením m. Jeremije Pankuličovej. Neskôr prišli dve sestry zo Svitáv − sr. Bernadeta Vošková a sr. Agáta Jacková. Ich prvým pôsobiskom bol Ústav sociálnej starostlivosti pre mládež, umiestnený v starobylom františkánskom kláštore. Stal sa pre nich nielen pôsobiskom, ale aj domovom. Okrem ošetrovateľských a opatrovateľských prác sa sestry baziliánky starali aj o duchovné potreby zverencov. S veľkou radosťou upratovali a ozdobovali miestny Boží chrám a šili liturgické rúcha, či zástavy.
Na podnet a povzbudenie o. Mariána Potaša OSBM začiatkom roku 1970, začali sestry viesť tajný noviciát. Nové členky Rádu, ktoré vstúpili do tajného noviciátu, nosili civilné oblečenie a pracovali v rôznych zamestnaniach. Spravidla žili v malých dvoj a trojčlenných komunitách v bytoch. Neraz o ich skrytom rehoľnom živote nevedeli ani rodičia. Ak bolo možné, zamestnali sa ako sanitárky v Ústave, aby mohli zdieľať spoločný život so sestrami. Magistrou noviciek na začiatku bola m. Jeremija Pankuličová a od 1972 roku m. Markiana Horvátová. V lete 1987 bola za magistru v Bardejove určená sr. Terézia Baraneková.
V bytoch, kde bývali tajné sestry, sa ráno a po práci spoločne modlili. Na sv. liturgiu chodili spravidla do miestneho gréckokatolíckeho chrámu. Ak bola možnosť, pri modlitbe sa stretávali spolu so sestrami v Ústave, kde oblečené sestry žili a mali malú kaplnku. V tej kaplnke sa konali aj obliečky, skladali sľuby a prijatia anjelského činu – profesie večných sľubov. Verejné účinkovanie ako rehoľníčky nemali dovolené, ale aj napriek tomu sa stretávali s mládežou. Organizovali stretnutia mládeže, púte, výlety, duchovné obnovy a rekolekcie.
V roku 1992 kúpili dom na Kláštorskej ulici č. 18, ale bolo ho potrebné zrekonštruovať. Rekonštrukcia a rozšírenie domu sa podľa projektu Ing. arch. Miroslava Lakatu uskutočnili v roku 1997. Sestry počas rekonštrukcie bývali od 7. mája 1997 vo farskej budove v Legnave. Vianočné sviatky a sviatok sv. Bazila Veľkého prežili v spoločenstve sestier v Prešove. Rekonštrukcia domu sa týkala stavby celého objektu, okrem pivničných priestorov, ktoré museli zostať pôvodné. Sestry sa vrátili späť a posviacka monastyra sa konala 23. januára 1999, vykonal ju prešovský biskup Mons. Ján Hirka. Kaplnka bola zasvätená ochrane bolestnej Matky Božej.
V súčasnosti je tento monastier miestom, kde naše sestry, ktoré prišli do Bardejova ešte ako mladé a plné života, teraz prežívajú obdobie svojej životnej jesene. Ony, ktoré niekedy slúžili druhým, teraz v tichosti a pokore prijímajú službu iných. Sú to sestry, ktoré si ešte pamätajú vyhnanie z monastiera a následné vyhnanie z Prešova a východného Slovenska. Pamätajú si však aj prozreteľnosť a silu Božiu, ktorá ich sprevádzala počas rokov vyhnanstva. Pamätajú si aj na víťazstvo pravdy a spravodlivosti, čiastočne v roku 1969, ale jemnejšie a o to silnejšie v roku 1989. Teraz svoj deň posväcujú modlitbou a vyprosujú Božie požehnanie pre všetkých, ktorí o nich vedia, ale i tých, ktorí o nich ani netušia.
