V období po druhej svetovej vojne bola činnosť sestier vo Svidníku zameraná na pomoc sirotám. Po násilných snahách likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi bol sirotinec v roku 1950 zrušený a sestry museli opustiť svoje pôsobisko. V roku 1964 sa sem vrátili sr. Nikolaja Mydlíková, ktorá pracovala ako primárka na internom oddelení a sr. Volodimíra Dutková pracovala ako učiteľka hry na klavír v Ľudovej škole umenia, kde sa potom stala riaditeľkou. Po rokoch života v tajnosti, následnom oficiálnom povolení činnosti sestier a posvätení monstiera v roku 1990 bol svidnícky monastier jediným domom provincie a taktiež sa stal noviciátnym domom. V súčastnosti sa sestry venujú apoštolátu s deťmi, mládežou a dospelými a rôznym duchovným aktivitám s veriacimi. Tradične organizovali letný tábor Makrínka pre deti. Sestra Monika sa venuje písaniu ikon a po rokoch je tento monastier opäť miestom počiatočnej formácie – noviciátu.