Sestra Inokentia Mihalisková, krstným menom Helena, narodila sa 9. novembra 1928 v Nižných Čabinách, okr. Medzilaborce v rodine Jána Mihaliska a Anny, rod. Husárovej. Mala troch súrodencov, Anna a Štefan zomreli v detskom veku, Michal je v súčastnosti vdovec. Sestra Inokentia navštevovala Ľudovú školu vo Vyšných Čabinách a Meštiansku školu v Medzilaborciach. Už počas štúdia v Medzilaborciach pociťovala Božie volanie na ktoré v roku 1949 odpovedala a prihlásila sa do Rádu sestier sv. Bazila Veľkého. Do noviciátu, ktorý bol v Prešove vstúpila 1. septembra 1949. Náhla zmena v jej živote prišla v roku 1950, keď komunistický režim prerušil činnosť rehoľných sestier. Sestra Inokentia spolu s ostatnými sestrami musela opustiť prešovský monastier.
Najprv sa ocitla na Bôriku, kde sa starala o staršie a choré sestry. Potom bola prevezená do Belušských Slatín, kde 11. mája 1950 zložila prvé rehoľné sľuby a tak potvrdila vernosť Kristovi aj v ťažkých časoch. Neskôr pôsobila v Kovarciach ako ošetrovateľka a v Báči ako zachristianka a záhradníčka. Večné sľuby zložila 15. augusta 1956. V rokoch 1969-1990 pôsobila v Kostolnej pri Trenčíne, kde bola jeden čas predstavenou pre naše sestry a pracovala v záhrade, na hospodárstve a tiež sa starala aj o staršie a choré sestry. V roku 1990 sa sestry vrátili na Východné Slovensko a s nimi aj sestra Inokentia. V Bardejove sa starala o chorú sestru Máriu a Antóniu a pracovala v záhrade. V roku 1997-1999 bola v Legnave, nakoľko sa v Bardejove staval monastier. V roku 1999 sa vrátila späť do Bardejova, kde v tichej modlitbe a v domácich prácach pomáhala spolusestrám.
Sestra Inokentia bola veľmi radostnej a priateľskej povahy. Medzi sestrami veľmi obľúbená, vedela každého rozveseliť a potešiť. Mala rada prácu v záhrade a kvety. Každého kto ju poprosil o duchovnú podporu sprevádzala na dané úmysly svojimi modlitbami. Následkom ťažkej choroby od roku 2015 bola pripútaná na lôžko. Chorobu znášala veľmi trpezlivo a jej typický humor ju neopustil ani počas choroby. Za každú službu vedela prejaviť vďačnosť a radosť. Všetky ťažkosti do posledných chvíľ prijímala s láskou na Božiu slávu. Do večnosti ju Pán povolal 27. novembra 2021 vo veku 93 rokov a v 73. roku rehoľného života.
Večná jej pamiatka!
