Drahí otcovia a bratia rehoľníci, drahé rehoľné sestry, čo najsrdečnejšie Vás pozdravujem. Každoročne sme sa zvykli stretnúť pri príležitosti sviatku Stretnutia Pána, s ktorým sa spája aj Deň zasväteného života. Zo známych dôvodov to teraz nie je možné. Preto Vás chcem aspoň krátko pozdraviť a povzbudiť týmto listom. Zároveň Vám ďakujem za Vašu službu a za Vašu vernosť povolaniu, ktoré je Božím darom pre Vás a pre našu cirkev.
Žijeme veľmi zvláštne časy. Myslím, že všetci si uvedomujeme vážnosť tejto pandemickej situácie. Avšak v akejkoľvek situácii, aj tej najťažšej, je pre nás veriacich svetlom a nádejou Boh, ktorý nás stvoril, vykúpil a posväcuje nás, Boh, ktorý nás povolal, aby sme sa mu zasvätili, Boh, ktorý nás nekonečne miluje a zahŕňa nás svojím požehnaním.
Diabol môže veľmi ľahko zneužiť túto pandémiu na to, aby sme rezignovali a vzdialili sa od Boha a aj od seba navzájom, aby sa podkopalo naše rehoľné zasvätenie, aby sme stratili rehoľné ideály a apoštolskú horlivosť. Ba môže zintenzívniť svoje útoky a pokúšať nás aj v chudobe, čistote a poslušnosti. Aby sa tak nestalo, aby sme mu dokázali vzdorovať, potrebujeme byť v jednote s Kristom, naším Pánom. Z pohľadu viery sa nám tento zvláštny čas ponúka ako priestor na naše obrátenie. Istým spôsobom je to ako jeden dlhý pôst, ktorý nás môže viesť k prehĺbeniu nášho osobného vzťahu s Bohom, k modlitbám, ktoré môžu byť v tomto čase aj dlhšie aj pokojnejšie, k rozjímaniu ba kontemplácii Božej dobroty, ba aj k tomu, aby sme urobili aj to, na čo sme nemali predtým dostatok času.
Áno, Boh k nám hovorí a je s nami aj v rôznych situáciách nášho života. Teda aj v tejto ťažkej situácii sa s ním môžeme stretnúť podobne, ako sa s ním stretol starec Simeon. Spolu s ním môžeme duchovne vziať Krista do svojej náruče a objať ho prítomného v našich komunitách. Skúsme prehĺbiť v tomto čase naše vzťahy aj častejším porozprávaním sa o svojich radostiach a problémoch, vzájomným povzbudzovaním sa pri spoločnom čítaní Božieho slova a zdieľaní sa s ním. Podobne, ako je tento čas pozvaním pre rodiny, aby utužili svoje vzťahy a umocnili rozmer kresťanskej rodiny ako domácej cirkvi, aj Vy neostávajte v tomto čase osamotení/osamotené, ale dovoľte rozvinúť tento rodinný rozmer Vašej komunity.
Cirkev nás stále napĺňa radosťou z toho, že náš Pán nás neopúšťa ani teraz, ale je s nami a miluje nás. Toto je naša nádej, ktorej sa pevne držme a nedajme sa nikým a ničím odradiť od nádeje, ktorá je v našom Pánovi. „Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou.“ (Rim 15, 13)
Keď Izraeliti putovali púšťou na svojej ceste do zasľúbenej zeme, veľakrát mohli mať pocit, že ich Pán Boh opustil, že sa im neozýva, že sú ponechaní sami na seba. Napriek tomu, že mnohí podľahli tomuto klamnému pocitu, iní zostali verní svojmu Bohu. Boh k nim predsa hovoril prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša a prostredníctvom rôznych znamení. Jedným z nich bolo to, že keď mali zostať na mieste, oblak nad stánkom zostúpil, keď sa mali pohnúť, zdvihol sa (porov. Nm 9, 17 – 23).
Aj nám Boh dáva znamenia prostredníctvom Cirkvi. Buďme na ne vnímaví. Načúvajme tomu, čo hovorí Svätý Otec, čo hovoria biskupi a vaši rehoľní predstavení. Toto všetko nám môže nesmierne pomáhať v tomto ťažkom čase. „A predovšetkým majte vytrvalú lásku jedni k druhým, lebo láska zakrýva množstvo hriechov.“ (1 Pt 4, 8) Nech nás v tomto ťažkom čase, ale zároveň v predpôstnom a čoskoro už v pôstnom čase osvecuje Svetlo na osvietenie pohanov, náš Pán Ježiš Kristus, aby sme aj my veriaci, o to skôr zasvätené osoby, boli svetlom pre tento svet, aby skrze nás mohol Kristus rozrážať temnoty sveta.
V túto Nedeľu o márnotratnom synovi, 31. januára 2021, budem o 10:00 hod. v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove sláviť za Vás svätú liturgiu. Pozývam Vás, ktorí môžete, aby ste sa pripojili prostredníctvom online prenosu na www.logos.tv. S láskou Vám všetkým udeľujem archijerejské požehnanie.
vladyka Ján Babjak, SJ
prešovský arcibiskup metropolita