Sestra Eugénia Sakalová krsným menom Helena sa narodila 28. októbra 1929 v Potokoch, okr. Stropkov v rodine Michala a Anny rodenej Hutňanovej. Mala dvoch bratov: Michala, Andreja a dve sestry: Annu a Máriu. Ľudovú školu navštevovala 8 rokov v Potokoch a Duplíne. Po ukončení meštianky v Stropkove v roku 1946 odpovedala na hlas Božieho volania a prihlásila sa na kandidatúru k sestrám baziliánkam, ktoré v tom čase pôsobili v sirotinci v Stropkove. Svoj život zasvätila službe Bohu v roku 1947 vstupom do noviciátu Rádu sestier sv. Bazila Veľkého v Prešove. Po jeho ukončení v roku 1949 zložila prvé sľuby.
Náhla zmena v jej živote prišla v roku 1950, keď komunistický režim prerušil činnosť rehoľných sestier. Spolu s ostatnými sestrami musela opustiť prešovský monastier. Najprv pracovala s mladšími sestrami v Trenčianskej nemocnici. V priebehu tohto obdobia si doplnila zdravotnícke vzdelanie. Neskôr ich presunuli ku chorým do Kovariec, Baču a Veľkého Blhu. Ani ťažké skúšky ju neodradili od lásky ku Kristovi a svoju vernosť prejavila 31. mája 1956 zložením večných sľubov. Po zmene v politickom zriadení Československej soc. republiky a po zlegalizovaní Gréckokatolíckej cirkvi začiatkom roku 1969 sestry, ktoré pôsobili vo Veľkom Blhu sa presťahovali do Bardejova, kde pracovali v Ústave pre mentálne postihnutých chlapcov. Sestra Eugénia tam bola staničnou sestrou. Túto službu vykonávala s veľkou láskou a starostlivosťou. U detí z Ústavu bola veľmi obľúbená. Ešte doteraz na ňu spomínajú. Táto práca v nej zanechala hlboký zážitok nezištnej obetavej služby, ktorá naplnila jej srdce šťastím a vedomím veľkého významu darovania sa pre tých najmenších. Sr. Eugénia väčšiu časť života prežila tichou službou v Bardejove. V monastieri bola predstavenou domu. Od roku 1980 do roku 1990 bola v službe provinciálnej predstavenej. Aj v týchto neľahkých rokoch totalitného režimu počas jej kadencie sa snažila o formáciu tajného noviciátu.
Maty Eugénia, ako sme ju všetky sestry volali, bola veľkým človekom s dobrým srdcom, otvorená pre každého kto za ňou prišiel. Snažila sa vždy vypočuť, ak bolo potrebné pomôcť a potešiť. Bola obetavou, láskavou a modliacou sa sestrou. Do svojich modlitieb zahŕňala mnoho ľudí, záležitosti sveta a nikdy nezabúdala v modlitbách ani na svoju rodinu. Bola pre nás veľkým vzorom svätého života, ktorý sa prejavoval v jej pokore a poslušnosti až do jej posledných chvíľ. Všetko prijímala s láskou a na Božiu slávu. Každý z nás kráča po tejto zemi k večnému cieľu vlastnou cestou a so svojím krížom. Aj Maty Eugénia posledné roky života prinášala Bohu obetu v trpezlivom znášaní staroby a choroby. Keď už bola odkázaná na pomoc sestier veľa sa modlila a vždy nás vedela obdariť dobrým slovom a žiarivým úsmevom. Bolo pre nás povzbudením, keď sme ju videli ako si číta zo svojich poznámok a predsavzatí z dávnych čias. Počas filipovky minulého roku sa s nami podelila o slová, ktoré mala napísané na jednom obrázku v modlitebnej knižke: citujem: „Keby si sa naozaj polepšila, muselo by sa to odzrkadliť v tvojich slovách i skutkoch. Menej hovor a viac mlč. Menej súď a viac znášaj. Menej žiadaj a viac dávaj.“ Kiežby sme sa aj my riadili týmito slovami, aby sme sa raz s Božou milosťou stali svätými. Posledný týždeň Maty Eugénii upadali sily, menej rozprávala a z jej očí akoby sa strácal jas. Božím riadením v nedeľu večer dostala pomazanie chorých za prítomnosti všetkých sestier prešovského monastiera. Jej pozemská púť sa ukončila v stredu ráno 14. marca 2018 o 3.30 hod. Odišla ticho a pokojne do domu nášho nebeského Otca v prítomnosti sr. Magdalény vo veku 88 rokov života a 71 rokov zasväteného života.
Veľkú nádej máme v slovách Jánovho evanjelia: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa neumrie naveky.“ Prosme za ňu vo svojich modlitbách, aby ju Ježiš Kristus čo najskôr voviedol do radosti svojho kráľovstva, aby spolu s Nebeskou Matkou, so všetkými anjelmi a svätými ho mohla navždy oslavovať a chváliť. Drahá naša maty Eugénia, všetky sme Vás mali veľmi rady. Prihovárajte sa za nás. Nech Vám Milosrdný Boh všetko hojne odplatí.
Vičnaja jej pamjať i blaženyj pokoj!
