Na začiatku to bolo veľké nadšenie a zápal. Až neuveriteľná radosť z očakávaného, nepoznaného. Ani na chvíľku som nezapochybovala, že by som túto krížovú cestu nemala absolvovať. Mám síce rada potulky prírodou, rôzne turistické úlety mi neboli cudzie, ale predsa toto bolo niečo iné. Čím sa blížil čas odchodu každým dňom sa ozývalo telo. Dokonca aj časti, o ktorých som samozrejme vedela, že ich mám, ale zrazu sa hlásili o slovo dosť nepríjemným spôsobom. Citeľne sa dobíjali pozornosti bolesťou v snahe nadniesť pochybnosti. My sme sa však nedali odradiť, lebo tu išlo o niečo viac ako len o telo.
Pohodlie spánku je príjemné, ale nevynahradí vám východ slnka, ktorý ako pohladením prebúdza vašu dušu, telo ťažkopádne kráča, ale jemný trilkot ranných vtáčat vám dáva pocítiť a zažiť hlboko v duši slová: „Ja som s vami po všetky dni vášho života“. Vo všetkom môžeme vidieť Boha ak chceme. On je skutočne s nami, kráča vedno, ale ja si Ho musím všimnúť, zastaviť sa, prihovoriť, niekedy mĺčky pobudnúť a On sa dá poznať. Nepozeraj príliš vysoko, neodvracaj pohľad vzad, nie je dôležité pre teba vždy poznať cestu a vidieť cieľ, len vždy maj na pamäti, že Ja kráčam s tebou, ty sa len nechaj viesť“, mi dávali silu kráčať ďalej.
Na Slávu Božiu sme túto krížovu cestu absolvovali: s pokorou začali, vďačnosťou došli do cieľa, aby sme posilnené mohli kráčať ďalej. Úprimne ďakujeme organizátorom za možnosť mať účasť na tejto krížovej ceste. Nech Boh žehná vaše dobré úmysly, vedie vaše kroky a raz korunou večnej slávy odmení. sr. Sofia
VÝZVA – CESTA – ZÁPAS – STRETNUTIE
