Slávnostná sv. Liturgia pri príležitosti 50. rokov od príchodu sestier do Bardejova

     Písal sa rok 1969, kedy Božia prozreteľnosť priviedla sestry späť na východné Slovensko medzi gréckokatolíkov, kde mohli oslavovať Boha vo svojom byzantsko-slovanskom obrade.

    Po návrate šiestich sestier z Veľkého Blhu, ktorými boli sr. Jeremija Pankuličová, sr. Eugénia Sakalová, sr. Terézia Baraneková, sr. Gabriela Hvaťová, sr. Oľga Čabalová a sr. Teodora Geletejová, sa začala písať história sestier baziliánok v Bardejove pod vedením m. Jeremije Pankuličovej. Neskôr prišli dve sestry zo Svitáv − sr. Bernadeta Vošková a sr. Agáta Jacková. Ich prvým pôsobiskom bol Ústav sociálnej starostlivosti pre mládež, umiestnený v starobylom františkánskom kláštore. Stal sa pre nich nielen pôsobiskom, ale aj domovom. Okrem ošetrovateľských a opatrovateľských prác sa sestry baziliánky starali aj o duchovné potreby zverencov. S veľkou radosťou upratovali a ozdobovali miestny Boží chrám a šili liturgické rúcha, či zástavy.

    Na podnet a povzbudenie o. Mariána Potaša OSBM začiatkom roku 1970, začali sestry viesť tajný noviciát. Nové členky Rádu, ktoré vstúpili do tajného noviciátu, nosili civilné oblečenie a pracovali v rôznych zamestnaniach. Spravidla žili v malých dvoj a trojčlenných  komunitách v bytoch. Neraz o ich skrytom rehoľnom živote nevedeli ani rodičia. Ak bolo možné, zamestnali sa ako sanitárky v Ústave, aby mohli zdieľať spoločný život so sestrami. Magistrou noviciek na začiatku bola m. Jeremija Pankuličová a od 1972 roku m. Markiana Horvátová. V lete 1987 bola za magistru v Bardejove určená sr. Terézia Baraneková.

  V bytoch, kde bývali tajné sestry, sa ráno a po práci spoločne modlili. Na sv. liturgiu chodili spravidla do miestneho gréckokatolíckeho chrámu. Ak bola možnosť, pri modlitbe sa stretávali spolu so sestrami v Ústave, kde oblečené sestry žili a mali malú kaplnku. V tej kaplnke sa konali aj obliečky, skladali sľuby a prijatia anjelského činu – profesie večných sľubov. Verejné účinkovanie ako rehoľníčky nemali dovolené, ale aj napriek tomu sa stretávali s mládežou. Organizovali stretnutia mládeže, púte, výlety, duchovné obnovy a rekolekcie.

    V roku 1992 kúpili dom na Kláštorskej ulici č. 18, ale bolo ho potrebné zrekonštruovať. Rekonštrukcia a rozšírenie domu sa podľa projektu Ing. arch. Miroslava Lakatu uskutočnili v roku 1997. Sestry počas rekonštrukcie bývali od 7. mája 1997 vo farskej budove v Legnave. Vianočné sviatky a sviatok sv. Bazila Veľkého prežili v spoločenstve sestier v Prešove. Rekonštrukcia domu sa týkala stavby celého objektu, okrem pivničných priestorov, ktoré museli zostať pôvodné. Sestry sa vrátili späť a posviacka monastyra sa konala 23. januára 1999, vykonal ju prešovský biskup Mons. Ján Hirka. Kaplnka bola zasvätená ochrane bolestnej Matky Božej. 

    V súčasnosti je tento monastier miestom, kde naše sestry, ktoré prišli do Bardejova ešte ako mladé a plné života, teraz prežívajú obdobie svojej životnej jesene. Ony, ktoré niekedy slúžili druhým, teraz v tichosti a pokore prijímajú službu iných. Sú to sestry, ktoré si ešte pamätajú vyhnanie z monastiera a následné vyhnanie z Prešova a východného Slovenska. Pamätajú si však aj prozreteľnosť a silu Božiu, ktorá ich sprevádzala počas rokov vyhnanstva. Pamätajú si aj na víťazstvo pravdy a spravodlivosti, čiastočne v roku 1969, ale jemnejšie a o to silnejšie v roku 1989. Teraz svoj deň posväcujú modlitbou a vyprosujú Božie požehnanie pre všetkých, ktorí o nich vedia, ale i tých, ktorí o nich ani netušia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *