90. rokov od smrti sr. Vasilie Hlibovickej, OSBM

(19. február 1895 – 9. október 1929)

    Neďaleko mestečka Halič v krásnom prostredí, kde sa rieka Lipa vlieva do rieky Dnester, leží dedinka Bovshiv. Tu  prišla na svet 19. februára 1895 Olena Hlibovická. Volali ju Olenka, alebo Haľa. Mama Štefánia rodená Šeferová pochádzala z kňazskej rodiny a otec Sofron bol gréckokatolíckym kňazom na vidieku. Keď Haľa vyrástla spolu so staršou sestrou Lesou odišli študovať do Stanislavova (dnešný Ivano-Frankivsk), kde sa výchove detí a mládeže venovali sestry baziliánky. Haľa bola veselým dievčaťom a usilovnou študentkou. Horlivo sa pripravovala na vyučovanie a veľmi rada sa modlila. V roku 1912 ako sedemnásťročná pocítila povolanie k Bohu zasvätenému životu. Rozhodla sa vstúpiť k sestrám baziliánkam. 

    Rýchlo sa pominul čas kandidatúry a počas obradu obliečky dostala meno sr. Vasilia. Na noviciáte si príkladne plnila všetky povinnosti. Čoskoro zložila svoje prvé mníšske sľuby. Napriek svojmu slabšiemu zdraviu,veľmi túžila pracovať s mládežou i so staršími. Snažila sa odovzdať deťom to najcennejšie – lásku k Bohu. Obrad veľkého anjelského obrazu prijala  25. novembra 1918. Mala veľkú túžbu aktívne pracovať a trpezlivo prijímala kríž utrpenia. Neraz bola premiestňovaná do iných monastyrov, musela zanechať svoje chovankyne – sirôtky a nakoniec zanechajúc Halič, medzi prvými sestrami odišla do cudziny. Jej zdravotný stav sa zhoršil natoľko, že ochorela na suchoty, neskôr tuberkulózu pľúc a pridružila sa aj choroba srdca. Avšak fyzické ťažkosti nebránili jej duchovnému vzrastu.

    V roku 1922 spolu so štyrmi spolusestrami prišla do Prešova, kde sestry baziliánky začali viesť dievčenský internát a vyučovať v meštianskych školách. Plne sa venovala výchove detí, pracovala v knižnici, veľa čítala, prekladala a aj sama písala poéziu pre deti. V Užhorode učila v meštianskej škole, starala o sirôtky, dávala lekcie hry na klavír, skladala básne, piesne a pripravovala divadelné scénky pre deti. Časom fyzické sily sr. Vasilii nestačili k apoštolátu, preto musela aktívnu činnosť zanechať. Aj keď veľa trpela, rozdával radosť. Najkrajšou črtou jej života je veselý duch lásky.

    Sr. Vasilia Hlibovická zomrela 9. októbra 1929 v Prešove, vo sviatok svojho obľúbeného svätca, svätého apoštola Jána Teológa. Celý život kráčala za Kristom cestou pokory a seba odriekania, cestou kríža, s hrdinským odovzdaním sa do vôle Božej. Žila s veľkou nádejou, že na tejto zemi, v doline sĺz ju bude posilňovať Božia láska, ktorá ju privedie do domu Nebeského Otca ,,kde je mnoho príbytkov.“ (Jn 14,2)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *